Longital patří mezi slovenskou špičku alternativní scény. Protože je kapela neméně oblíbená také u nás a je tady jako doma, bylo načase i je přizvat k našemu stolu. Dano, který se degustace zhostil sám (protože Shina raději promlouvá nad kapelami, které pozná osobně), se pořádně rozpovídal, a tak slovo nechejme jemu. „Čo je nové u nás na Dlhých Dieloch okrem toho, že povolili mrazy? Mám pri posteli novú akustickú gitaru a každé ráno spolu začíname deň. Možno to povedie aj k nejakým akustickým nahrávkam, vlastne jedna na nej už vznikla – nahrali sme cover piesne Jablkový sad od Mňágy ako darček k ich 25 narodeninám a primiešali sme doňho aj nejaké tie sýkorky zo záhrady,“ pochlubil se kytarista dvojčlenné kapely. „Teraz máme týždeň pauzu na „úradovanie“ (Slnko Records, bookovanie koncertov, daňové priznanie), lebo potom takmer celý mesiac marec strávime v USA a Kanade. Bude to niečo medzi dobrodružnou výpravou, výletom a koncertným turné. Ale oproti predchádzajúcemu turné v US v roku 2010 to pojmeme viac rekreačne, lebo treba aj žiť a dívať sa okolo seba.“ Tentokrát si Longital přichystali koncerty čtyři – dva v Chicagu, po jednom na SXSW a Canadian Music Festival v Torontu – to kdybyste měli cestu.
„No a z Toronta na konci marca šup do Prahy na spoločný koncert Longital s bubeníkom Milanom Caisom z Tata Bojs! Predskakovali sme Tata Bojs na ich turné k Ležatej osmičke a potom nám Milan zavolal, že si vybral Longital pre spoločný koncert v Roxy, a keďže nás vraj netreba predstavovať, nebude to žadny dvojkoncert, ale spoločný koncert Longital a Milana Caisa,“ uvedl Dano k jedinému koncertu, který se odehraje 28. března v pražské Roxy. „Pracovne túto zostavu nazývam Longicais, už sme mali skúšky, a bude to miestami riadny nárez! Takže všetci tí, ktorí nám roky hovorili, že sme super len by to chcelo živého bubeníka, si v tento večer prídu na svoje.“ Nu a hlavní zpráva na tento rok od kapely je následovná: „Nový album Longital výde 15 októbra a bude sa volať DIVOKO.“
Zrní – Jabloně
Zrní, to je pre nás v prvom rade krásne prekvapenie na koncerte v Kutnej Hore pred dvomi rokmi. Písali sme si s nimi ešte v ich začiatkoch a ich prvé nahrávky mi pripomínali to najmilšie z českej scény. A naživo to malo ešte ďalší rozmer. Táto skladba ma prekvapila príklonom k ľudovej hudbe, neviem či je to celkové smerovanie alebo výnimka, každopádne je to kapela ktorá skvelo hrá a spieva, radosť sledovať.
Sigur Rós – Lúppulagið
The Bridgeheads – Bullies
Krásna pesnička, má oblúk, ktorý mám tak rád na The Frames. Spevák nie je rodilý angličan a keďže sa neorientujem v súčasnej UK scéne, tak neviem do akej miery je to závislé na vzoroch, ale nevadí, je to krásne a uveriteľné…. Shina mi práve hovorí, že táto slovenská skupina s rozletom už neexistuje, lebo spevák je už v nebi. Tak dúfam, že tam má so sebou gitaru a to najlepšie publikum.
St. Vincent – Chloe in the Afternoon
Hurá. Na záver tejto pokojnej kolekcie na neskoré zimné večery sa objavila aj pesnička, ktorá má poriadnu hranu a odvahu. Mimochodom odporúčam celé 4AD Session s touto gitaristkou, je skvelé. St Vincent som prvýkrát zaregistroval v špeciálnom videu od Vincenta Moona na francúzskom serveri LaBlogotheque. Táto krásna žena nebezpečne dobre spieva a jej nedávny prechod na elektrickú gitaru ma dostal, no nechápal som, kde sa to v nej vzalo. Potom som si všimol že nemá problém zaspievať jazz, že vyrastala na Zappovi a inej poctivej muzike, a tak mi to došlo. V tejto pesničke predvádza len zlomok svojich schopností, a pokiaľ je v jej hudbe odkaz na tradíciu, tak vždy fajnovo rafinovaný. Skladba Chloe in the Afternoon je tiež krásne podivná.
